tag:blogger.com,1999:blog-65814685957029109752024-03-13T02:58:22.927-07:00YIN YE MONASTIC SCHOOLA Free Education Centre In MyanmarUnknownnoreply@blogger.comBlogger46125tag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-39484259930271413012011-04-24T19:54:00.001-07:002011-04-24T19:54:27.523-07:00<div style="color: black; text-align: justify;"><div style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>Yin Ye Monastic School</b></span></div><div style="text-align: center;"><b> </b> </div>Education is the basis for development in every family and society. With this in mind, in 1992 we established a monastic school in our village (Yin Ye Village, in Depayin Township, Sagaing Division, MYANMAR) for there was no (has not yet been any) government school in the village. Until 2007 it had been affiliated to a government school of a neighboring village. In 2007 it was registered as a monastic school. Then primary education was offered. In 2010 it was upgraded so that secondary level education is provided.</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin-right: 2.25pt; text-align: justify; text-indent: 0.5in;">Our objectives are:</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-indent: 0.5in;">- To promote the education of the underprivileged children;</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-indent: 0.5in;">- To provide "<b>a free education</b>" for all students without any distinction; and</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-indent: 0.5in;">- To introduce the Teachings of the Buddha to them.</div><div style="color: black; text-align: justify;">In accordance with the objectives, we provide the students from the village and neighboring villages with the opportunity to learn how to read, write, and calculate exactly as taught in government schools; additionally we introduce the Teachings of the Buddha to the children. At present 125 students of male and female are learning at the school enjoying equal rights. The school is self-funded and receives no government grants. Until now we haven't yet offered a free education to them due to insufficient fund. But parents of the students are to pay only a small amount of money, the so-called “monthly tuition fee,” Myanmar Kyat 500 to 1000 (less than US $1) that is meant to cover: 1) the 25 percent (Myanmar Kyat 15, 000) of 4 teachers’ salaries (Myanmar Kyat 120, 000) and 2) the cost of ongoing school construction that has been completed by about 60 percent and that is estimated to cost Myanmar Kyat 1, 00, 00, 000 in total. Some parents are so poor that they cannot afford to pay any fees for their children. As a result, the poorest children often consider leaving the school, and we have to encourage them to stay. However, we hope that the school, one day, will surely be a free education center for children when a sufficient fund is established.</div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;">We believe that the surplus of the rich may effectively and efficiently be put to use for the benefit of the poor and needy. You may have heard the following story: Once a young student removed the door-curtain to his house and gave it to a poor person, telling his mother “<i>The door does not feel the cold but the poor certainly do</i>.” Such a kind heart is highly commendable. If you are willing to help the underprivileged children studying at the school, please contact our representatives in your region, or you may get in touch with the school’s supporting groups. You may also come to the school directly to offer either supports or thoughtful ideas. Donations in any amount or suggestions for the betterment of the school will have a great impact on the children in need, and will surely change their life for the better.</div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: center;">-------------------------------------------- </div><div style="color: black;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin-right: 2.15pt; text-align: center;"><b><span style="font-family: Zawgyi-One; font-size: 16pt;"><span style="text-decoration: none;">ရင္းရဲဘ-ကပညာေရးေက်ာင္း</span></span></b></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin-right: 2.15pt; text-align: center;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ပညာေရးသည္ အသိုက္အ၀န္း အဖြဲ႕အစည္း အားလုံး၏ တိုးတက္ေရးအတြက္ အေျခခံေကာင္း ျဖစ္၏။ ထိုအခ်က္ကို သိေသာေၾကာင့္ အစိုးရမူလတန္းေက်ာင္း မဖြင့္လွစ္ရေသး ေသာ စစ္ကိုင္းတိုင္း၊ ဒီပဲရင္းၿမိဳ႕နယ္၊ ရင္းရဲရြာ၌ ဘုန္းေတာ္ႀကီးေက်ာင္းပညာေရး မူလတန္း ေက်ာင္းကို ၁၉၉၂-ခုႏွစ္တြင္ စတင္တည္ေထာင္ ဖြင့္လွစ္ခဲ့ပါသည္။ စင္စစ္အားျဖင့္ ၂၀၀၇ ခုႏွစ္အထိ တြဲဘက္မူလတန္းေက်ာင္းတစ္ခုသာ ျဖစ္ခဲ့ပါသည္။ ၂၀၀၇ ခုႏွစ္တြင္ ဘုန္းေတာ္ႀကီးသင္ပညာေရးေက်ာင္းအျဖစ္ မွတ္ပံုတင္ခဲ့ပါသည္။ ၂၀၁၀ ခုႏွစ္တြင္ သတၱတန္းအထိ ပညာသင္ေပးႏိုင္ေသာ မူလြန္အဆင့္သို႔ တိုးျမႇင့္ခဲ့ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေက်ာင္း၏ ရည္ရြယ္ခ်က္မ်ားမွာ</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify; text-indent: 34.2pt;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">- ကေလးငယ္တို႔၏ အေျခခံ ပညာေရးကို ျမႇင့္တင္ေပးရန္ ႏွင့္</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify; text-indent: 34.2pt;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">- ၎ကေလးငယ္တို႔ကို ဗုဒၶတရားေတာ္ႏွင့္ ထိေတြ႔ေပးရန္တို႔ ျဖစ္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ရည္ရြယ္ခ်က္မ်ားႏွင့္ အညီ ဤမူလတန္းေက်ာင္း၌ အစိုးရအေျခပညာ မူလတန္းေက်ာင္း မ်ား၏ သင္႐ိုးႏွင့္ ဗုဒၶဘာသာ သခၤန္စားမ်ားကို သင္ၾကားေပးပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေက်ာင္းတိုးတက္တည္တံ့ေရးအတြက္ အမ်ားျပည္သူတို႔၏ ေထာက္ပံ့မႈကို ခံယူရပါသည္။ ၁၉၉၂ ခုႏွစ္ကတည္းက ေက်ာင္းကို အဓိက ေထာက္ပံ့သူမ်ားမွာ ရြာသူရြာသားမ်ား (အထူးသျဖင့္ ေက်ာင္းသားမိဘမ်ား) ျဖစ္ပါသည္။ မတည္ရံပုံေငြအျဖစ္ ရည္ရြယ္ေကာက္ခံေသာ ေက်ာင္းသား တစ္ေယာက္၏ လစဥ္ေက်ာင္း၀င္ေၾကး (အတန္းအလိုက္ ၅၀၀-က်ပ္ မွ ၁၀၀၀-က်ပ္အထိ)ကို ေက်ာင္းသား မိဘမ်ားက လွဴဒါန္းၾကရပါသည္။ ႏြမ္းပါးေသာ ေက်ာင္းသားမိဘမ်ားမွာ အနိမ့္ဆံုး လစဥ္ေက်ာင္း၀င္ေၾကးကိုပင္ မထည့္၀င္ မလႉဒါန္းႏိုင္ၾကေပ။ ထို႔ေၾကာင့္ ႏြမ္းပါး၍ စိတ္အား ငယ္တတ္ေသာ ေက်ာင္းသား တစ္ခ်ိဳ႕ ေက်ာင္းထြက္ထြက္ သြားတတ္ၾကရာ ေက်ာင္းသို႔ မၾကာခဏ ျပန္ေခၚရသည္လည္း ရွိပါသည္။ ထိုေက်ာင္းသားမ်ား၏ ေက်ာင္းစရိတ္ကို ၀ိုင္း၀န္းကူညီ ေျဖရွင္းေပးၾကရပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ရြာသူရြာသားမ်ား၏ ကိုယ္ထူကိုယ္ထ ပါ၀င္မႈႏွင့္ ေဒသအသီးသီးမွ အလႉရွင္တို႔၏ ပံ့ပိုးမႈတို႔ကို ေပါင္းစည္း၍ ေက်ာင္းသားတိုင္းကို အခမဲ့ ပညာသင္ၾကား ေပးႏိုင္ေအာင္ စီမံလ်က္ ရွိပါသည္။ ျပည့္စုံသူတို႔၏ တစ္ပိုင္းတစ္စ အပိုအလွ်ံသည္ ႏြမ္းပါသူတို႔ အတြက္ အားေပးႏွစ္သိမ့္မႈ ျဖစ္ႏိုင္ေပသည္။ ပုံျပင္ေလးတစ္ခု ၾကားဖူးၾကေပလိမ့္မည္။ ‘‘တစ္ခါေသာ္ ေက်ာင္းသားလူငယ္ တစ္ေယာက္သည္ သူ၏ တံခါးခန္းဆီးစကို ျဖဳတ္၍ သူဆင္းရဲ တစ္ေယာက္ကို ေပးလိုက္၏။ ‘ေမေမရယ္ တံခါးေပါက္ေတြက ေအးတာခ်မ္းတာကို မခံစားတတ္ပါဘူး။ လူဆင္းရဲေတြကမွ တကယ္ခံစား ေနၾကရတာပါ’ဟု သူ႔အေမကို ေျပာေနသည့္ လူဆင္းရဲေလးကို ေပးခဲ့ျခင္းျဖစ္သည္။’’ ဤသို႔ ၾကင္နာတတ္ေသာ လူသားတို႔၏ သဘာ၀ကို ခ်ီးက်ဴးထိုက္ ေပသည္။ </span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">တတ္ႏိုင္သည့္နည္းျဖင့္ စြမ္းႏိုင္သေလာက္ ကူညီပံ့ပိုး ေပးျခင္းသည္ ရြာသူ ရြာသားငယ္တို႔၏ အေျခခံပညာေရးအတြက္ ျဖဴစင္မြန္ျမတ္ေသာ အေထာက္အပံ့ေကာင္း ျဖစ္ပါလိမ့္မည္။</span></span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-79304428784407285052011-04-24T19:53:00.001-07:002011-04-24T19:56:19.768-07:00စာစီစာကံုး<div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">(ဆရားႀကီး ဦး)ေအာင္သင္းရဲ့ “<a href="http://www.sagarwarmyae.org/?p=4683">ကိုယ္ေတြ႔စာစီစာကံုး</a>”ဆိုတဲ့ စာအုပ္ေလးကို ဖတ္မိၿပီး သေဘာက်ခဲ့ဖူးပါတယ္။ ကေလးေတြကို သူ ဘယ္လို စာစီစာကံုး သင္ေပးခဲ့တယ္ဆိုတာကို အဲဒီစာအုပ္ထဲမွာ ျပန္ေျပာျပထားတာပါ။ စာစီစာကံုးေရးနည္း၊ စာစီစာကံုးသင္နည္းေပါ့။ သူ႔နည္းကို အသံုးခ်ၾကည့္ခဲ့ပါတယ္။ ရြာအလည္ျပန္ရင္း ရြာက ကေလးေတြကို စာစီစာကံုး သင္ေပးခဲ့တာပါ။ ဘာမွ မလုပ္တာနဲ႔ စာရင္ေတာ့ အမ်ားႀကီး ေအာင္ျမင္ခဲ့ပါတယ္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္ေသာ ငွက္မ်ားအေၾကာင္း</span></b><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ေမာင္ထက္ျမက္ထြန္း<br />
တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></span></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကၽြန္ေတာ္က ေမာင္ထက္ျမက္ထြန္း ျဖစ္ပါတယ္။ ကၽြန္ေတာ္က ကိုရင္ပါ။ ရင္းရဲရြာ ဘ-ကေက်ာင္းမွာ စာသင္ေနပါတယ္။ တတိယတန္း ျဖစ္ပါတယ္။ ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြအေၾကာင္း ေျပာပါမယ္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ငွက္ေကာင္ေတြက အမ်ားႀကီးပဲ။ ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြကေတာ့ ဆက္ရက္ ေစြ႔ သစ္ေတာက္ငွက္ ဥၾသ ဇီးကြက္တို႔ကို အႀကိဳက္ဆုံးပါပဲဗ်ာ။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ဆက္ရက္သည္ လယ္သမားတို႔ ထယ္ထိုးရာတြင္ ေနာက္ကေန တေကာက္ေကာက္ လိုက္သြားၿပီး လယ္သမားႀကီးထယ္ထိုးရာ ေျမႀကီးထဲမွထြက္ေသာ ပိတ္တာ ပိရစ္ ပိုးတုံးလုံးေကာင္တို႔ကို စားေသာက္ပစ္ေသာေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္သည္ ဆက္ရက္ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ေစြ႔သည္ လယ္သမားတို႔ စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ ေကာက္ပဲသီးႏွံတို႔ကို ဖ်က္ဆီးတတ္ေသာ ပိုးမ်ားကို ေကာက္စားပါတယ္။ ေစြ႔က အဖ်က္ပိုးမ်ားကို စားေသာက္ပစ္လို႔ ကၽြန္ေတာ္သည္ ေစြ႔ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
သစ္ေတာက္ငွက္သည္ မာေၾကာေသာ ေျခသည္းျဖင့္ သစ္ေခါက္ကို တြယ္ကပ္လိုက္သည္။ ႏႈတ္သီးနဲ႔ ေတာက္သည္။ ထိုအခါ သစ္ေခါက္ထဲမွ ထြက္လာေသာ သစ္ပင္ဖ်က္ပိုးမ်ားကို သစ္ေတာက္ငွက္က သုတ္သင္ရွင္းလင္း ပစ္ေသာေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္သည္ သစ္ေတာက္ငွက္ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ဥၾသသည္ မိုးလင္းတာနဲ႔ သာယာေသာ အသံျဖင့္ တစ္ရြာလုံး လိုက္ေအာ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔က ဥၾသလို လိုက္ေအာ္ပါသည္။ ေပ်ာ္စရာေကာင္းလို႔ ကၽြန္ေတာ္ ဥၾသကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ဇီးကြက္သည္ ညအခါတြင္ မ်က္လုံးျပဴးနဲ႔ ၀င္းလက္၀င္းလက္ ရွိပါသည္။ ဇီးကြက္မ်က္ျပဴးကို ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြ က်န္ေသးတယ္။ ဒါပါပဲဗ်ာ။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">------------------------------</span></span></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကၽြန္ေတာ့္အေၾကာင္း</span></b><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ေမာင္မိုးမင္းထက္<br />
တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></span></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကၽြႏ္ုပ္၏ အမည္သည္ ေမာင္မိုးမင္းထက္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္၏ အေဖသည္ ဦးေက်ာ္မိုး ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေမသည္ ေဒၚခါသီ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေမႀကီးသည္ ေဒၚေကာင္းရီ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေဒၚသည္ ေဒၚတင္ႏြဲ႕ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ ညီမေလးသည္ မိုးသႏၲာထက္ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္တို႔ ရင္းရဲရြာမွာ ေနသည္။ ကၽြႏ္ုပ္သည္ ရြာရွိ ဘုန္းေတာ္ႀကီးသင္ ပညာေက်ာင္းမွာ ေနသည္။ တတိယတန္း ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ ဆရာမ်ားမွာ ဦးေအာင္မင္း ဦး၀င္းမင္းေဌး ဦးညြန္႔လြင္ ေဒၚခိုင္ေရႊ၀ါတို႔ ျဖစ္သည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
ကၽြႏ္ုပ္ သစ္ပင္စိုက္သည္။ အိမ္မွာ ကၽြႏ္ုပ္စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ အပင္ရွိသည္။ ကၽြႏ္ုပ္ စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ အပင္မွာ ဇြန္ စံပယ္တို႔ ျဖစ္သည္။ ပန္းလွရင္ ၾကည့္လို႔ေကာင္းရင္ ကၽြႏ္ုပ္ ႀကိဳက္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္ ပန္းမခူးပါ။ သူမ်ားခုိး ခူးခူးသြားသည္။ ကၽြႏ္ုပ္ ေက်ာင္းသြားေနရလို႔ သူခိုးမမိ။ ေတြ႔ရင္သိမယ္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">------------------------------</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b><span style="font-family: Zawgyi-One;">လသာေသာည</span></b><span style="font-family: Zawgyi-One;"></span></span></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">မေအးျမတ္သူ</span></span></div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ကၽြန္မတို႔သည္ လသာေသာ ညမ်ားတြင္ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ကစားၾကပါသည္။ ပထမဆုံး ထုပ္ဆီးတိုး ကစားၾကမည္ဟု တိုင္ပင္ၾကပါသည္။ ထို႔ျပင္ တူ႔တူပုန္းတမ္း ကစားမည္ဟုလည္း တိုင္ပင္ထားၾကပါသည္။ မေမာမပမ္း သင့္သင့္ျမတ္ျမတ္ ကစားၾကပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">တျခားကစားနည္းေတြလည္း ကစားၾကပါသည္။ ပိုက္ဆံတမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ဆံပင္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ စက္ခ်ဳပ္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ဆရာမတမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ေဘာလံုးကန္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ေစ်းဆိုင္ဖြင့္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ထမင္းခ်က္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ တို႔ဟူးက်ိဳတမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ သစ္ပင္တက္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ သူငယ္ခ်င္းတမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ဓာပံု႐ိုက္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။ ဗြီဒီယို႐ိုက္တမ္းလည္း ကစားၾကပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">သူငယ္ခ်င္းမ်ား ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ စုေ၀းၾကေသာေၾကာင့္ လသာေသာညကေလးကို အၿမဲသတိရျခင္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ လသာေသာ ညေလးကို အၿမဲလြမ္းေနရျခင္း ျဖစ္ပါသည္။ လသာေသာ ညေလးကို ေရာက္ခ်င္ပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><br />
</div><div align="center" class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">------------------------------</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">စမ္းေခ်ာင္းက ဆရာႀကီးအိမ္ကို ေရာက္ျဖစ္ေတာ့ ဒီအေၾကာင္း ေျပာျပျဖစ္ပါတယ္။ [သူကပ္တဲ့ ေဖ်ာ္ရည္ေသာက္ရလို႔ ဖားတာမဟုတ္။ သူေက်နပ္ေအာင္ တမင္ လုပ္ၾကံေျပာတာလည္း မဟုတ္။ :)] “၀မ္းသာလိုက္တာ ဘုရား . . .”တဲ့။ . . . . “ . . . ေဖ်ာ္ရည္ နည္းနည္း ထပ္ယူပါအံုး ဘုရား . . .”ဆိုၿပီး သူ႔အမ်ိဳးသမီး ဆရာမႀကီး (ေက်ာင္းဆရာမေဟာင္းႀကီး ထင္ပါတယ္)ကို “ေဖ်ာ္ရည္ ယူခဲ့အံုးေဟ့”လို႔ အမိန္႔ ေပးပါတယ္။ (“အားနာစရာႀကီးပါလား ဆရာႀကီးရယ္ . . .”) “ရၿပီ ဆရာႀကီး။ ရၿပီ။ ရၿပီ . . .။”</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">အားနာနာနဲ႔ တစ္ခု ေတာင္းဆိုခဲ့ပါတယ္။ “ရြာက ကေလးေတြအတြက္ အမွတ္တရ စကားေလး တစ္ခြန္းေလာက္ ေရးေပးလိုက္ပါအံုး ဆရာႀကီး . . .။ ေက်ာင္းနံရံမွာ ေရးထားဖို႔ . . .။” စိတ္လိုလက္ရ ခ်က္ခ်င္း ေရးေပးလိုက္ပါတယ္။ (ဒါေပမယ့္ စိတ္ကူးတဲ့အတိုင္း သူ႔စကားကို ရြာေက်ာင္းနံရံမွာေတာ့ ခုထိ မေရးရေသးပါဘူး။ ေနာက္တစ္ခါ ရြာျပန္ရင္ေတာ့ ေရးရအံုးမယ္။)</span></span><br />
<div class="MsoNormal" style="color: black; margin: 0in 37.45pt 0.0001pt 0.5in; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
<br />
</span></span></div></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRe2WbrGVRwf6IZke6gSS5LVCC1qGICoLwpAtXjx6LIpkl4dkDBw-0Pj-pml3pcHt8eY88mhSDroAF820fDATYOluLIQqSstmJo7_MNek2mrkDZbv3oImG4D4paNlnILB9ODPIFwqksIFL/s1600/Words+of+AgThg.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="395" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRe2WbrGVRwf6IZke6gSS5LVCC1qGICoLwpAtXjx6LIpkl4dkDBw-0Pj-pml3pcHt8eY88mhSDroAF820fDATYOluLIQqSstmJo7_MNek2mrkDZbv3oImG4D4paNlnILB9ODPIFwqksIFL/s400/Words+of+AgThg.jpg" width="400" /></a></div><br />
<div style="text-align: right;"><span style="color: blue; font-size: small;">ရွင္အာစာရ</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-88980958901366915182011-04-13T07:22:00.000-07:002011-04-13T07:22:00.180-07:00စကားရည္လုပြဲ - “ေရတြင္း ႏွင့္ ေရကန္”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDU4IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDU4LTI3OSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDQwOTQ7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDU4IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDU4LTI3OSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDQwOTQ7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-28918963727710727122011-04-13T07:17:00.000-07:002011-04-13T07:17:38.036-07:00စကားရည္လုပြဲ - “ထန္းပင္ ႏွင့္ အံုးပင္”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDM0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDM0LWUzNCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM4NjY7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDM0IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDM0LWUzNCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM4NjY7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-23690732280081166972011-04-13T07:14:00.000-07:002011-04-13T07:14:54.798-07:00စကားရည္လုပြဲ - “ႏြားထီး ႏွင့္ ႏြားမ”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDA2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDA2LTE4NSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM3Mjk7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5NDA2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5NDA2LTE4NSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM3Mjk7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-11236477263129744162011-04-13T07:11:00.000-07:002011-04-13T07:12:02.594-07:00စကားရည္လုပြဲ - “ဆရာ ႏွင့္ တပည့္”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5MzQ2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5MzQ2LWE4ZCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM1MjU7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5MzQ2IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5MzQ2LWE4ZCI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDM1MjU7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-26212219118491699112011-04-12T05:44:00.002-07:002011-04-12T05:56:49.119-07:00YYMS Appeal 2011 -- mm<div style="color: black;"></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin-top: 12pt; text-align: justify;"><span style="font-family: Zawgyi-One; font-size: small;">အစိုးရ စာသင္ေက်ာင္း မဖြင့္လွစ္ရေသးေသာ စစ္ကိုင္းတိုင္း၊ ဒီပဲယင္းၿမိဳ႕နယ္၊ ရင္းရဲေက်းရြာ၌ မူလတန္းအဆင့္ ဘုန္းေတာ္ၾကီးသင္ ပညာေရးေက်ာင္းကို ၁၉၉၂ ခုႏွစ္တြင္ စတင္ တည္ေထာင္ဖြင့္လွစ္ခဲ့ပါသည္။ မူလတန္း အဆင့္ႏွင့္သာ ပညာေရးခရီး အဆံုးသတ္ၾကရေသာ ရြာသူရြာသားငယ္တို႔ ပညာေရးခရီး ဆက္ႏိုင္ၾကေစရန္ ၂၀၁၁-၁၂ ပညာသင္ႏွစ္မွစ၍ အဆိုပါေက်ာင္းကို မူလတန္းအဆင့္မွ မူလြန္အဆင့္သို႔ တိုးခ်ဲ႕ ဖြင့္လွစ္လိုက္ၿပီ ျဖစ္ပါသည္။ ေစတနာရွင္ အလွဴရွင္မ်ား ေက်ာင္း၏ ပညာေရးစရိတ္ ထည့္၀င္ လွဴဒါန္းႏိုင္ၾကရန္ ႏႈိးေဆာ္လိုက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-family: Zawgyi-One; font-size: small;">ဆရာလစာအတြက္ အဓိက အသံုးျပဳရေသာ ပညာေရးရံပံုေငြ နည္းမ်ားမဆို ထည့္၀င္ လွဴဒါန္းႏိုင္ၾက ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-family: Zawgyi-One; font-size: small;">မူလတန္း (စတုတၱတန္းအထိ) အဆင့္၌ ဆရာ ေလးေယာက္ ခန္႔ထားခဲ့ၿပီး မူလြန္အဆင့္ (သတၱမတန္းအထိ) တိုးျမႇင့္လိုက္ ေသာအခါ ဆရာ ေျခာက္ေယာက္ ခန္႔ထားရမည္ ျဖစ္ပါသည္။ ဆရာ တစ္ေယာက္အတြက္ တစ္လလွ်င္ ၃၀၀၀၀-က်ပ္ ႏႈန္းျဖင့္ တစ္ႏွစ္(၁၀-လ)စာ ၃၀၀၀၀၀-က်ပ္ ဆရာ ေျခာက္ေယာက္အတြက္ တစ္ႏွစ္(၁၀-လ)စာ ၁၈၀၀၀၀၀-က်ပ္ ကုန္က်ရန္ ရွိပါသည္။ ဆရာလစာအတြက္ မျဖစ္မေန ေကာက္ခံရေသာ ကေလးငယ္မ်ား၏ ေက်ာင္း၀င္ေၾကး ေလွ်ာ့ေပါ့ သက္သာဖို႔ နည္းမ်ားမဆို ထည့္၀င္ လွဴဒါန္းၾကရန္ ႏိႈးေဆာ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><!--[if gte mso 9]><xml> <w:WordDocument> <w:View>Normal</w:View> <w:Zoom>0</w:Zoom> <w:PunctuationKerning/> <w:ValidateAgainstSchemas/> <w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:Compatibility> <w:BreakWrappedTables/> <w:SnapToGridInCell/> <w:WrapTextWithPunct/> <w:UseAsianBreakRules/> <w:DontGrowAutofit/> </w:Compatibility> <w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:LatentStyles DefLockedState="false" LatentStyleCount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin:0in;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";
mso-ansi-language:#0400;
mso-fareast-language:#0400;
mso-bidi-language:#0400;}
</style> <![endif]--> </div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin-top: 6pt; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">သိန္း၂၀၀-က်ပ္ခန္႔ ကုန္က်မည့္ ေက်ာင္းေဆာင္သစ္ ေဆာက္လုပ္ေရးအတြက္ နည္းမ်ားမဆို လွဴဒါန္း ႏိုင္ၾကပါသည္။</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; margin-top: 6pt; text-align: justify;"><!--[if gte mso 9]><xml> <w:WordDocument> <w:View>Normal</w:View> <w:Zoom>0</w:Zoom> <w:PunctuationKerning/> <w:ValidateAgainstSchemas/> <w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid> <w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent> <w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText> <w:Compatibility> <w:BreakWrappedTables/> <w:SnapToGridInCell/> <w:WrapTextWithPunct/> <w:UseAsianBreakRules/> <w:DontGrowAutofit/> </w:Compatibility> <w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel> </w:WordDocument> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 9]><xml> <w:LatentStyles DefLockedState="false" LatentStyleCount="156"> </w:LatentStyles> </xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]> <style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Table Normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0in 5.4pt 0in 5.4pt;
mso-para-margin:0in;
mso-para-margin-bottom:.0001pt;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:10.0pt;
font-family:"Times New Roman";
mso-ansi-language:#0400;
mso-fareast-language:#0400;
mso-bidi-language:#0400;}
</style> <![endif]--> </div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;"><br />
</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">ေက်ာင္းစာၾကည့္တိုက္အတြက္ ရံပံုေငြ ႏွင့္ စာအုပ္မ်ား (ေဟာင္း/သစ္) လွဴဒါန္းႏိုင္ၾကပါသည္။</span></span></div><span style="color: purple; font-family: Zawgyi-One; font-size: 10pt;"></span> <br />
<a href="http://www.scribd.com/doc/52809215/YYMS-Appeal-2011-mm" style="display: block; font: 14px Helvetica,Arial,Sans-serif; margin: 12px auto 6px; text-decoration: underline;" title="View YYMS Appeal 2011 -- mm on Scribd">YYMS Appeal 2011 -- mm</a><iframe class="scribd_iframe_embed" data-aspect-ratio="1.41339491916859" data-auto-height="true" frameborder="0" height="600" id="doc_42981" scrolling="no" src="http://www.scribd.com/embeds/52809215/content?start_page=1&view_mode=list&access_key=key-26wy6nr9zou12jrmqp8m" width="100%"></iframe><script type="text/javascript">
(function() { var scribd = document.createElement("script"); scribd.type = "text/javascript"; scribd.async = true; scribd.src = "http://www.scribd.com/javascripts/embed_code/inject.js"; var s = document.getElementsByTagName("script")[0]; s.parentNode.insertBefore(scribd, s); })();
</script>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-65868552475997550062011-04-12T05:44:00.000-07:002011-04-12T06:00:32.675-07:00YYMS Appeal 2011 -- eng<div class="MsoNormal" style="color: black; margin-top: 12pt; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">There being no Government State school at Yin Ye Village, Depeyin Township, Sagaing Division, a Buddhist Monastic School at Primary Level was first inaugurated in 1992. For the Yin Ye children to pursue further studies beyond Primary Level, commencing with the Academic Year 2011-2012, an extension to the Secondary Level has been officially established. Donors’ financial support in this effort is solicited.</span></span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">You can donate to the Education Fund which is the basic source of teachers’ salaries. For the Primary Level (to Year Four) four teachers have been appointed. Following the extension to Secondary Level (to Year Seven) altogether six teachers are required. At a teacher’s salary of MMK 30,000 (approx USD 35) per month, an annual (10 month) budget of MMK 18,000,000 is needed for teachers’ remunerations. This has to be levied upon the children as admission fees. Please consider donating to relieve such unavoidable admission fees.</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">For the proposed construction of a new school building budgeted at MMN 20,000,000 approx (USD 24,000) donations are solicited</span></span></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"></div><div class="MsoNormal" style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><span style="font-family: Zawgyi-One;">For the school library donations monetary, books (New and Used) are welcome.</span></span><br />
</div><span style="color: purple; font-family: Zawgyi-One; font-size: 10pt;"></span><span style="font-family: Zawgyi-One; font-size: 10pt;"></span> <br />
<br />
<a href="http://www.scribd.com/doc/50785855/YYMS-Appeal-2011-eng" style="display: block; font: 14px Helvetica,Arial,Sans-serif; margin: 12px auto 6px; text-decoration: underline;" title="View YYMS Appeal 2011 -- eng on Scribd">YYMS Appeal 2011 -- eng</a><iframe class="scribd_iframe_embed" data-aspect-ratio="1.41503267973856" data-auto-height="true" frameborder="0" height="600" id="doc_43090" scrolling="no" src="http://www.scribd.com/embeds/50785855/content?start_page=1&view_mode=list&access_key=key-c8kdzy7b2z7cuwzv8yr" width="100%"></iframe><script type="text/javascript">
(function() { var scribd = document.createElement("script"); scribd.type = "text/javascript"; scribd.async = true; scribd.src = "http://www.scribd.com/javascripts/embed_code/inject.js"; var s = document.getElementsByTagName("script")[0]; s.parentNode.insertBefore(scribd, s); })();
</script>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-14507738026481696832011-04-12T05:40:00.000-07:002011-04-12T05:40:56.648-07:00YYMS Appeal 2007 -- eng<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgC6fGzZ0zFAL2WSpwuMTV2JpnaSYmSVOeGZxVQ9SdzlqyH4_4jQbiAZwQEs2idFdcx5X7ubj7OCngli1BUg3RdSawgTwnbocnIVAd7wfLUDbtXsyERoClVwWsEqtawyzxP1lKDN9C3Z_hK/s1600/YYMS+Appeal+2007.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgC6fGzZ0zFAL2WSpwuMTV2JpnaSYmSVOeGZxVQ9SdzlqyH4_4jQbiAZwQEs2idFdcx5X7ubj7OCngli1BUg3RdSawgTwnbocnIVAd7wfLUDbtXsyERoClVwWsEqtawyzxP1lKDN9C3Z_hK/s640/YYMS+Appeal+2007.jpg" width="452" /></a></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-16929209624443573812011-04-12T01:04:00.000-07:002011-04-12T01:04:00.607-07:00စာၾကည့္တိုက္တည္ေဆာက္ျခင္း ဓာတ္ပံုမွတ္တမ္း<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/2Jsplc33tV0" frameborder="0" allowfullscreen></iframe>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-57613374585384907362011-04-12T00:55:00.001-07:002011-04-12T01:03:05.518-07:00ငါးပါးသီလကဗ်ာမ်ား၊ မဂၤလာကဗ်ာမ်ား၊ English Songs<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/5--tsTEy1p0" frameborder="0" allowfullscreen></iframe><br />
<br />
<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/UwS4kfkmg_c" frameborder="0" allowfullscreen></iframe>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-35100541902309353682011-04-12T00:50:00.000-07:002011-04-12T00:54:46.741-07:00Library Opening Ceremony - စာၾကည့္တိုက္ဖြင့္ပြဲ<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/t2ByGu3nupk" frameborder="0" allowfullscreen></iframe><br />
<br />
<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/znQxRkkg5mo" frameborder="0" allowfullscreen></iframe><br />
<br />
<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/VW_U2Fszndo" frameborder="0" allowfullscreen></iframe><br />
<br />
<iframe title="YouTube video player" width="480" height="390" src="http://www.youtube.com/embed/a9CRjPqgKJQ" frameborder="0" allowfullscreen></iframe>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-46007089699510530542011-04-12T00:10:00.000-07:002011-04-23T03:13:50.924-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (တတိယတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္မတို႔မိသားစုအေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> မထားထားမိုး</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> ကၽြန္မ၏ အမည္သည္ မထားထားဦး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ ဖခင္သည္ ဦးလွသိန္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိခင္သည္ ေဒၚမာမာေအး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ အစ္မသည္ မထားထားဦး ႏွင့္ မထားထား၀င္း ျဖစ္ပါသည္။ အစ္ကိုသည္ ေနမ်ိဳးေအာင္ ျဖစ္ပါသည္။ မထားထားစိုး ႏွင့္ မထားထားလႈိင္ ညီမေလး ႏွစ္ေယာက္ရွိပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ ရင္းရဲရြာမွာ ေနပါသည္။ အေဖက လက္သမား လုပ္ေနပါသည္။ အေမက ေစ်းေရာင္းသြားပါသည္။ အစ္မက စပါးရိတ္ လိုက္ေနပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ရင္းရဲေက်ာင္းတြင္ ပညာသင္ေန ပါသည္။ တတိယတန္း ျဖစ္ပါသည္။ ညီမေလးကို ေခၚၿပီး ေက်ာင္းသြားပါသည္။ ညီမေလးက သူငယ္တန္း ျဖစ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">----------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္ေတာ့္မိသားစုအေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> ေမာင္လႈိင္မ်ိဳးေအာင္</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> ကၽြန္ေတာ္၏ အမည္သည္ ေမာင္လႈိင္မ်ိဳးေအာင္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္၏ မိခင္သည္ မျမလင္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔သည္ ရင္းရဲရြာ အေနာက္ပုိင္းမွာ ေနပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ အိမ္၀င္းမွာ အလြန္က်ယ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔အိမ္မွာ မိသားစု ေလးေယာက္ ရွိပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္က ေက်ာင္းေနပါသည္။ တတိယတန္း ျဖစ္ပါသည္။ ဦးႀကီးလႈိင္က ပဲ ေျပာင္း စပါးမ်ား စိုက္ပ်ိဳးပါသည္။ အေမက ေစ်းေရာင္းပါသည္။ အေမက ကၽြန္ေတာ္ ေက်ာင္းမဆင္းခင္ ထမင္းက်က္ေအာင္ ခ်က္ထားပါသည္။ အေမႀကီးက မ်က္စိမျမင္ပါ။ ဒုကၡိတ ျဖစ္ပါသည္။ အေမႀကီး ဥပုသ္ေစာင့္ သြားတဲ့အခါမွာ ကၽြန္ေတာ္က ေက်ာင္းလိုက္ပို႔ပါတယ္။ ကၽြန္ေတာ္သည္ ေက်ာင္းမသြားခင္ အေမ့ကို ကူညီးပါသည္။ ေရထမ္းေပးပါသည္။ အမႈိက္က်ံဳးပါသည္။ လူႀကီးေတြက ကၽြန္ေတာ့္ကို ခ်စ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္ကလည္း သူတို႔ကုိ ခ်စ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;"> ----------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-61019123732583531872011-04-12T00:09:00.000-07:002011-04-23T03:13:38.495-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (တတိယတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္ေတာ့္အေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> ေမာင္မိုးမင္းထက္</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> ကၽြႏ္ုပ္၏ အမည္သည္ ေမာင္မိုးမင္းထက္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္၏ အေဖသည္ ဦးေက်ာ္မိုး ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေမသည္ ေဒၚခါသီ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေမႀကီးသည္ ေဒၚေကာင္းရီ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ အေဒၚသည္ ေဒၚတင္ႏြဲ႕ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ ညီမေလးသည္ မိုးသႏၲာထက္ ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္တို႔ ရင္းရဲရြာမွာ ေနသည္။ ကၽြႏ္ုပ္သည္ ရြာရွိ ဘုန္းေတာ္ႀကီးသင္ ပညာေက်ာင္းမွာ ေနသည္။ တတိယတန္း ျဖစ္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္၏ ဆရာမ်ားမွာ ဦးေအာင္မင္း ဦး၀င္းမင္းေဌး ဦးညြန္႔လြင္ ေဒၚခိုင္ေရႊ၀ါတို႔ ျဖစ္သည္။</span></div><div style="color: black;"></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ကၽြႏ္ုပ္ သစ္ပင္စိုက္သည္။ အိမ္မွာ ကၽြႏ္ုပ္စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ အပင္ရွိသည္။ ကၽြႏ္ုပ္ စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ အပင္မွာ ဇြန္ စံပယ္တို႔ ျဖစ္သည္။ ပန္းလွရင္ ၾကည့္လို႔ေကာင္းရင္ ကၽြႏ္ုပ္ ႀကိဳက္သည္။ ကၽြႏ္ုပ္ ပန္းမခူးပါ။ သူမ်ားခုိး ခူးခူးသြားသည္။ ကၽြႏ္ုပ္ ေက်ာင္းသြားေန ရလို႔ သူခိုးမမိ။ ေတြ႔ရင္သိမယ္။</span></div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;"> ----------------------------------------------------------------</span><br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b> ကၽြန္မ၏အေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> မလြင္မာဦး</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span><br />
<br />
<span style="font-size: small;"> </span><br />
<div style="text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> ကၽြန္မ၏ အမည္သည္ မလြင္မာဦး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိဘမ်ားသည္ ရင္းရဲရြာတြင္ ေနၾကပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ယခု ရြာရွိ ဘ-ကမူလတန္းေက်ာင္းတြင္ စာသင္ေနပါသည္။</span></div><div></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ကၽြန္မ၏ အေဖသည္ ဦးေက်ာ္ဦး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ အေမသည္ မျမင့္လြင္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔သသည္ မိသားစု၀င္ ငါးဦးရွိပါသည္။ ကၽြန္မသည္ တတိယတန္းတြင္ ပညာသင္ယူေနပါသည္။</span></div><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ကၽြန္မ၏ အေဖသည္ လယ္ထြန္ပါသည္။ ပ်ိဳးႏႈတ္ပါသည္။ စပါးရိတ္ပါသည္။ ေပါင္းသင္ပါသည္။ အေမက ထမင္းခ်က္ပါသည္။ အ၀တ္ေလွ်ာ္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ေက်ာင္းမသြားခင္ အေမကို ကူညီပါသည္။ ေရခပ္ေပးပါသည္။ အိမ္တစ္၀ိုက္မွာ အမႈိက္လွဲပါသည္။ ႏြားေခ်းေျပာင္ေအာင္ က်ံဳးပါသည္။ ေက်ာင္းမပ်င္းပါ။ ေက်ာင္းမွာ စာႀကိဳးစားပါသည္။ ဆုရတဲ့အခါ ရပါသည္။ ေက်ာင္းမွာ သူငယ္ခ်င္းမ်ားႏွင့္ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ကစားပါသည္။ သီခ်င္းဆိုၾကပါသည္။ ေက်ာင္းျပန္ျပန္ခ်င္း ဗိုက္ဆာလို႔ ထမင္းစားပါသည္။</span></div><div style="text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">----------------------------------------------------------------</span><br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b> ကၽြန္မ၏အေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> မႏွင္းမာထူး</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span><br />
<br />
<div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> ကၽြန္မ၏ အမည္သည္ မႏွင္မာထူး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိဘမ်ား ရင္းရဲရြာမွာ ေနၾကပါသည္။ ယခု ကၽြန္မသည္ ဘ-ကမူလတန္းေက်ာင္းတြင္ စာသင္ေနပါသည္။ ကၽြန္မ၏ ဖခင္သည္ ဦးေအာင္ေက်ာ္ဦး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိခင္သည္ ေဒၚမာလာ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ အစ္ကိုသည္ သိန္းေက်ာ္ထြန္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ ညီမသည္ ျပည့္ၿဖိဳးေ၀ႏွင့္ လႈိင္ထက္ေက်ာ္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ ေမာင္သည္ သိန္းသန္းႏို္င္ ျဖစ္ပါသည္။ အစ္ကိုက စတုတၳတန္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မက တတိယတန္း ျဖစ္ပါသည္။ ညီမေလးက သူငယ္တန္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔သည္ ဗုဒၶဘာသာ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္ မိဘကို ကူညီပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ေမာင္ႏွမမ်ားကို ခ်စ္ခင္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္ မိဘကို ေလးစားပါသည္။ </span></div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;"> ----------------------------------------------------------------</span></div></div></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-81352541552243204662011-04-12T00:07:00.001-07:002011-04-23T03:13:28.643-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (တတိယတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b> ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္ေသာ ငွက္မ်ားအေၾကာင္း</b></span><br />
<span style="font-size: small;"> ေမာင္ထက္ျမက္ထြန္း</span><br />
<span style="font-size: small;"> တတိယတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black;"><span style="font-size: small;"> ကၽြန္ေတာ္က ေမာင္ထက္ျမက္ထြန္း ျဖစ္ပါတယ္။ ကၽြန္ေတာ္က ကိုရင္ပါ။ ရင္းရဲရြာ ဘ-ကေက်ာင္းမွာ စာသင္ေနပါတယ္။ တတိယတန္း ျဖစ္ပါတယ္။ ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြအေၾကာင္း ေျပာပါမယ္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ငွက္ေကာင္ေတြက အမ်ားႀကီးပဲ။ ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြကေတာ့ ဆက္ရက္ ေစြ႔ သစ္ေတာက္ငွက္ ဥၾသ ဇီးကြက္တို႔ကို အႀကိဳက္ဆုံးပါပဲဗ်ာ။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ဆက္ရက္သည္ လယ္သမားတို႔ ထယ္ထိုးရာတြင္ ေနာက္ကေန တေကာက္ေကာက္ လိုက္သြားၿပီး လယ္သမားႀကီးထယ္ထိုးရာ ေျမႀကီးထဲမွထြက္ေသာ ပိတ္တာ ပိရစ္ ပိုးတုံးလုံးေကာင္တို႔ကို စားေသာက္ပစ္ေသာေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္သည္ ဆက္ရက္ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ေစြ႔သည္ လယ္သမားတို႔ စိုက္ပ်ိဳးထားေသာ ေကာက္ပဲသီးႏွံတို႔ကို ဖ်က္ဆီးတတ္ေသာ ပိုးမ်ားကို ေကာက္စားပါတယ္။ ေစြ႔က အဖ်က္ပိုးမ်ားကို စားေသာက္ပစ္လို႔ ကၽြန္ေတာ္သည္ ေစြ႔ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
သစ္ေတာက္ငွက္သည္ မာေၾကာေသာ ေျခသည္းျဖင့္ သစ္ေခါက္ကို တြယ္ကပ္လိုက္သည္။ ႏႈတ္သီးနဲ႔ ေတာက္သည္။ ထိုအခါ သစ္ေခါက္ထဲမွ ထြက္လာေသာ သစ္ပင္ဖ်က္ပိုးမ်ားကို သစ္ေတာက္ငွက္က သုတ္သင္ရွင္းလင္း ပစ္ေသာေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္သည္ သစ္ေတာက္ငွက္ကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ဥၾသသည္ မိုးလင္းတာနဲ႔ သာယာေသာ အသံျဖင့္ တစ္ရြာလုံး လိုက္ေအာ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔က ဥၾသလို လိုက္ေအာ္ပါသည္။ ေပ်ာ္စရာေကာင္းလို႔ ကၽြန္ေတာ္ ဥၾသကို ႀကိဳက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ဇီးကြက္သည္ ညအခါတြင္ မ်က္လုံးျပဴးနဲ႔ ၀င္းလက္၀င္းလက္ ရွိပါသည္။ ဇီးကြက္မ်က္ျပဴးကို ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
ကၽြန္ေတာ္ႀကိဳက္တဲ့ ငွက္ေတြ က်န္ေသးတယ္။ ဒါပါပဲဗ်ာ။</span></div><div style="color: black;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;"> ----------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-13951907584745422652011-04-12T00:02:00.001-07:002011-04-23T03:13:16.647-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;"><b>ကၽြန္မ၏ အေၾကာင္း</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မခိုင္ေရႊ၀င္း</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မ၏ အမည္သည္ မခိုင္ေရႊ၀င္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္ စစ္ကိုင္းတိုင္း ဒီပဲယင္းၿမိဳ႕နယ္ ရင္းရဲရြာမွာ ေနပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ယခု စတုတၳတန္းတြင္ ပညာသင္ေနပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိဘမ်ားမွာ ဦး၀င္းတင္ ေဒၚခင္တင့္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မွာ အကိုႏွစ္ေယာက္ႏွင့္ အမတစ္ေယာက္ ရွိပါသည္။ ကၽြန္မ၏ အစ္ကို ႏွစ္ေယာက္မွာ ေမာင္ပြင့္ေမာင္ ေမာင္ေစာေဌးျဖစ္ၿပီး အမမွာ မနီနီ ျဖစ္ပါသည္။ ေမာင္ေလးမွာ ေမာင္ခ်စ္ေထြးျဖစ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မသည္ အေမကို ေရခပ္ျခင္းႏွင့္ ထမင္းခ်က္ျခင္းတို႔ကို ကူညီပါသည္။ အေဖ့ကိုလည္း ခရီးသြားလွ်င္ လိုက္ပို႔ျခင္းတို႔ကို ကူညီပါသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ အေဖႏွင့္ အေမက ကၽြန္မကို အလြန္ခ်စ္ပါသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ကၽြန္မ အလြန္ေပ်ာ္ပါသည္။ အိမ္အလုပ္ လုပ္စရာ မရွိလွ်င္ စာက်က္ပါသည္။ စာရမွ သူငယ္ခ်င္းမ်ားႏွင့္ ကစားပါသည္။ ထို႔ေနာက္ ထမင္းစားၿပီး ေက်ာင္းသြားပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ေက်ာင္းမွာလည္း အလွည့္က်သည့္အခါ ေက်ာင္းသန္႔ရွင္းေရး လုပ္ရပါသည္။ ေသာက္ေရအိုးမ်ားကို ေရျဖည့္ရပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ေက်ာင္းတက္ခ်ိန္မွာ စာကို ႀကိဳးစား၍ က်က္မွတ္ပါသည္။ စာေမးပြဲေတြေအာင္ၿပီး ပညာတတ္ႀကီးျဖစ္ေအာင္ ႀကိဳးစားပါမည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္ေတာ္၏ အေၾကာင္း</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ခ်မ္းၿငိမ္း</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္ေတာ္၏ အမည္သည္ ေမာင္ခ်မ္းၿငိမ္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔အိမ္မွာ မိသားစု၀င္ ေျခာက္ဦး ရွိပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔သည္ စစ္ကိုင္းတိုင္း ဒီပဲယင္းၿမိဳ႕နယ္ ရင္းရဲရြာမွာ ေနၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္၏ အသက္ ၁၀-ႏွစ္ျဖစ္ၿပီး စတုတၳတန္းတြင္ ပညာသင္ယူေနပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္သည္ ေက်ာင္းအားေသာအခါ အိမ္ကို ကူညီပါသည္။ အိမ္စာေပးလိုက္လွ်င္ ညအခါတြင္ ကၽြန္ေတာ္သည္ မကစားပဲႏွင့္ မီးထြန္းကာ စာက်က္ပါသည္။ နံနက္ ေက်ာင္းမသြားမီ မိဘကို ေရးထမ္းေပးပါသည္။ ထို႔ျပင္ မိဘကို ထင္းခြဲေပးပါသည္။ မိဘကို ၀ိုင္း၀န္းကာ အလုပ္လုပ္ကိုင္ျခင္းျဖင့္ ကုသိုလ္ရပါသည္။ ထင္းခြဲၿပီးေသာအခါ ေက်ာင္းသို႔ သြားပါသည္။ ေက်ာင္းမတက္ခင္ သူငယ္ခ်င္းမ်ားႏွင့္ ေဘာလုံးကန္ၾကပါသည္။ ေဘာလုံးကန္ရင္း ရန္ျဖစ္မိလွ်င္ ဆရာႀကီး မသိေအာင္ ေနၾကပါသည္။ ရန္ျဖစ္မိလွ်င္ ျပန္ေခၚၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္သည္ စတုတၱတန္းၿပီးလွ်င္ ပဥၥမတန္း တက္မည္ရည္ရြယ္ထားပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-11042318051592518732011-04-12T00:01:00.002-07:002011-04-23T03:13:07.240-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<span style="font-size: small;"></span><br />
<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္မတို႔ မိသားစု</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မခင္မိုးခိုင္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မ၏ အမည္သည္ မခင္မိုးခိုင္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ ဖခင္သည္ ဦးေက်ာ္တင္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ မိခင္သည္ ေဒၚခင္မာၾကည္ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မ၏ အစ္ကိုသည္ ေမာင္စိုးလြင္သန္း ျဖစ္ပါသည္။ အစ္ကိုက န၀မတန္းျဖစ္ၿပီး ကၽြန္မက စတုတၳတန္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္၏ မိဘမ်ားသည္ ေတာင္ယာလုပ္ကိုင္ၾကပါသည္။ အကိုႀကီးသည္ ေဖေဖ၏ အလုပ္မ်ားကို ၀ိုင္းကူလုပ္ကိုင္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္လည္း ေမေမကို ၀ိုင္းကူလုပ္ကိုင္ပါသည္။ ကိုကိုသည္ ႏြားစားေကၽြးၿပီး ေဖေဖကို ကူညီပါသည္။ ကၽြန္မသည္ ေမေမကို ၀ိုင္းကူခ်က္ျပဳတ္ ေရခတ္ တံျမက္လွည္း ႏြားေခ်းက်ံဳးပါသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ေဖေဖသည္ ကိုကုိ ကို ပိုခ်စ္ပါသည္။ ေမေမသည္ ကၽြန္မကို ပိုခ်စ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ ေမာင္ႏွမခ်င္း ရန္မျဖစ္ၾကပါ။ ကၽြန္မႏွင့္ ေဖေဖ ေမေမ ကိုကိုတို႔ စိတ္ခ်မ္းသာ ကိုခ်မ္းသာ ေနၾကရပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္ေတာ္၏ မိသားစု အေၾကာင္း</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ေဇာ္ထိုက္ဦး</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္ေတာ္၏ အမည္သည္ ေမာင္ေဇာ္ထိုက္ဦး ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္၏ အသက္သည္ ၁၀-ႏွစ္ျဖစ္ပါသည္။ ယခု ကၽြန္ေတာ္သည ဘုန္းေတာ္ႀကီးသင္ ပညာေရးေက်ာင္း၌ စာသင္ေနပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ စစ္ကိုင္းတိုင္း ေရႊဘိုခ႐ိုင္ ဒီပဲယင္းၿမိဳ႕နယ္ ရင္းရဲရြာတြင္ ေနထိုင္ၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ လယ္ယာလုပ္ငန္းကို လုပ္ကိုင္ၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစု၀င္ ေလးဦး ရွိပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ တစ္ဦးႏွင့္တစ္ဦး ခ်စ္ခင္စြာ ေနထိုင္ၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ ေန႔တိုင္း အစားအေသာက္ကို မွ်တစြာ ခ်က္ျပဳတ္စားေသာက္ၾကပါသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္တို႔မိသားစု က်န္းမာေရး ေကာင္းပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ ႏွစ္တိုင္း ဆန္စပါးကို စိုက္ပ်ိဳးၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ ရြာသူရြာသားမ်ားႏွင့္ ခ်စ္ခင္ရင္းႏွီးမႈ ရွိပါသည္။ ထို႔အျပင္ ရြာကိုလည္း ကူညီ ေဆာင္ရြက္ၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ ၀ါ၀င္ ၀ါကၽြတ္ႏွင့္ သၾကၤန္ရက္မ်ား၌ အဘိုးအဘြားမ်ားကို ကန္ေတာ့ၾကပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုသည္ အလြန္ေပ်ာ္စရာ ေကာင္းလွပါသည္။ ထို႔ေၾကာင့္ ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိသားစုေလးကို မၿပိဳကြဲေအာင္ ေစာင့္ထိန္းရမည္ ျဖစ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-5246473059252120212011-04-12T00:01:00.000-07:002011-04-23T03:12:56.691-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>ကၽြႏ္ုပ္တို႔ရြာ</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ခ်စ္မင္းသူ</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြႏ္ုပ္တို႔ရြာသည္ စစ္ကိုင္းတိုင္း ဒီပဲယင္းၿမိဳ႕နယ္ ရင္းရဲရြာ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြႏ္ုပ္တို႔ရြာသည္ စိုင္ျပင္-ျမရိပ္လမ္း၏ ေျမာက္ဘက္တြင္ တည္ရွိပါသည္။ ကမၻာေက်ာ္သည့္ လယ္တီဆရာေတာ္ႀကီး၏ ဇာတိျဖစ္ေသာ စိုင္ျပင္ရြာ၏ အေရွ႕ဘက္မွာ ရွိပါသည္။ ရြာ၏ ေတာင္ဘက္တြင္ ရြာဦးဘုန္းႀကီးေက်ာင္း ရွိပါသည္။ ဘ-ကေက်ာင္းမွာ ကၽြန္ေတာ္တို႔ စာသင္ၾကပါသည္။ ရြာသူရြာသားမ်ားသည္ စပါး ႏွမ္း ေနၾကာ ပဲစိမ္းငံု ေျမပဲ စသည္တို႔ စိုက္ပ်ိဳးပါသည္။ ေတာင္သူလယ္သမားမ်ားသည္ မိုးဥတုတြင္ လယ္ထြန္ရန္ ေကာက္စိုက္ရန္ လယ္ေတာသို႔ သြားၾကပါသည္။ ေဆာင္းဥတုတြင္ စပါးမ်ား ရိတ္သိမ္းၾကပါသည္။ စပါးလႈိင္းမ်ားကို စပါးေခၽြစက္ျဖင့္ ေခၽြၾကပါသည္။ စပါးမ်ားကို လွည္းေပၚတင္၍ စိုင္ျပင္သို႔ စက္က်ိတ္သြားၾကပါသည္။ စပါးမ်ားကို စက္က်ိတ္ေသာအခါ ဆန္မ်ား ျဖစ္လာပါသည္။ ဆန္မ်ားမ်ားရလွ်င္ ဆန္ေရာင္း၍ အလွဴေပးၾကပါသည္။ ကၽြႏ္ုပ္တို႔ရြာတြင္ ကေလးမ်ားသည္ ေပ်ာ္ေပ်ာ္ရႊင္ရႊင္ ေနထိုင္ၾကပါသည္။ လူႀကီးမ်ား လူငယ္ေလးမ်ား က်န္းမာၾကပါသည္။ ကၽြန္တို႔ရြာသည္ ယခု ကၽြႏု္ပ္တို႔ ႀကိဳးစားလွ်င္ ရင္းရဲရြာႀကီးသည္ ပို၍ ပို၍ တိုးတက္မည္ဟု ယံုၾကည္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-25099266689961906112011-04-12T00:00:00.000-07:002011-04-23T03:12:46.660-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<div style="color: black;"><span style="font-size: small;"></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္း</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မသန္းသန္းခိုင္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ ဘ-ကမူလတန္းေက်ာင္း ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ ရြာ၏ ေတာင္ဘက္တြင္ တည္ရွိပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းတြင္ ဆရာမတစ္ဦး ဆရာသုံးဦး ရွိပါသည္။ ဦးေအာင္းမင္း ဦး၀င္းမင္းေဌး ဦးညြန္႔လြင္ ႏွင့္ ေဒၚခုိင္ေရႊ၀ါတို႔ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ သစ္ပင္ပန္းပင္မ်ားနဲ႔ စိမ္းလန္းေနပါသည္။ ေညာင္ပင္ တမာပင္ မႀကီးပင္ အုန္းပင္ ထန္းပင္ ဆီးျဖဴပင္တို႔ အံု႔ဆိုင္းေနပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ ေက်ာင္းသည္ အလြန္သာယာပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းတြင္ ေက်ာင္းသားေက်ာင္းသူေပါင္း တစ္ရာေက်ာ္ ရွိပါသည္။ မူႀကိဳတန္းမွ စတုတၳတန္းအထိ အတန္းေျခာက္ခု ရွိပါသည္။ ေက်ာင္းသူ ေက်ာင္းသားမ်ား စာႀကိဳးစားၾကပါသည္။ ဆရာဆရာမမ်ားကလည္း ေစတနာ ျပည့္၀စြာနဲ႔ စာသင္ေပးၾကပါသည္။ ဦးဇင္းမ်ား ျဖစ္ၾကေသာ ဦးအာစာရ ဦးသစၥာ ဦးေထရိန္တို႔ကလည္း ဗုဒၶဘာသာအေၾကာင္း သင္ေပးၾကပါသည္။ ႏွစ္စဥ္ ေက်ာင္းသားပြဲေတာ္၌ ေက်ာင္းသူေက်ာင္းသားမ်ား အာနာပါန အားထုတ္ၾကပါသည္။ စာဖတ္ျခင္းျဖင့္ ကၽြန္မတို႔၏ ေက်ာင္းအေၾကာင္းကို သိေလာက္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"> </span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: large;"><b>ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္း</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မေအးႂကြယ္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ ရြာအ၀င္တြင္ ရွိပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ ၁၃၅၃-ခုႏွစ္တြင္ စတင္ ေပၚထြန္းခဲ့ပါသည္။ ေက်ာင္း၏ေတာင္ဘက္တြင္ ဘုန္းႀကီးေက်ာင္း ရွိပါသည္။ ေက်ာင္းတစ္၀ိုက္မွာ သစ္ပင္ ပန္းပင္မ်ားျဖင့္ စိမ္းလန္းစိုေျပလွ်က္ ရွိပါသည္။ ေက်ာင္း၀င္းက်ယ္၀န္းၿပီး ေလေကာင္းေလသန္႔ ရရွိပါသည္။ ေက်ာင္းသည္ ျခံစည္း႐ိုးမ်ားျဖင့္ လုံၿခံဳစြာ ရွိပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ ေက်ာင္းေရွ႕တြင္ စိမ္းလန္းေသာ ျမက္ခင္းျပင္ႀကီးႏွင့္ က်ယ္၀န္းေသာ ေဘာလုံးကြင္းႀကီး ရွိပါသည္။ ေက်ာင္းသူေရာ ေက်ာင္းသားေရာ ေဘာလံုးကန္ၾကပါသည္။ ေက်ာင္းသူႏွင့္ ေက်ာင္းသား ႏွစ္ဘက္ခ်ိန္း၍ ေဘာလုံးကန္ၾကပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ ေက်ာင္းသူ ေက်ာင္းသားမ်ားကို ေက်ာင္းထိုင္ဆရာေတာ္ ဦးေဃာသိတႏွင့္ ဦးဇင္းမ်ား ဆရာဆရာမမ်ား ရြာသူရြာသားမ်ား အားလုံးကပါ အားေပးေျမွာက္စား ၾကပါသည္။ ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းသည္ တစ္ႏွစ္ထက္တစ္ႏွစ္ ပို၍ တိုးတက္ လာေနပါသည္။ ဆက္လက္တိုးတက္ေအာင္ ဆက္လက္ ႀကိဳးစားၾကရပါမည္။</span><br />
<br />
<div style="text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-84444977126823527182011-04-11T23:59:00.000-07:002011-04-23T03:12:36.171-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<span style="font-size: small;"></span><br />
<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>ေက်ာင္းစာၾကည့္တိုက္</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မဇာဇာဦး</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္မတို႔ေက်ာင္းတြင္ စာၾကည့္တိုက္ ရွိပါသည္။ စာၾကည့္တိုက္ကို ၁၃၆၇-ခုႏွစ္တြင္ တည္ေထာင္ခဲ့ပါသည္။ စာၾကည့္တိုက္မွာ အုတ္တိုက္ေတာ့ မဟုတ္ပါ။ လွဴဒါန္းေသာ ဦးေက်ာ္ေက်ာ္ မမိေအး သမီးမယုနႏၵေအာင္တို႔က သူတို႔အိမ္ကို စာၾကည့္တိုက္လုပ္ဖို႔ လွဴဒါန္းခဲ့ပါသည္။ စာၾကည့္တိုက္ကို ဒီပရဂၤ လူငယ္စာၾကည့္တိုက္၊ Lovely Land Youths' Library-ဟု ျမန္မာ-အဂၤလိပ္ ႏွစ္ဘာသာျဖင့္ အမည္ေပးထားပါသည္။ စာၾကည့္တိုက္ အတြင္း၌ ပုံျပင္စာအုပ္ ၀တၳဳစာအုပ္ မဂၢဇင္းစာအုပ္ စာစီစာကုံးစာအုပ္ အဘိဓမၼာစာအုပ္ စြယ္စုံက်မ္းစာအုပ္မ်ား ဂ်ာနယ္မ်ားကို ေသေသသပ္သပ္ စီစီရီရီ ထားရွိပါသည္။ စာဖတ္ရန္အတြက္ စားပြဲႏွင့္ ကုလားထိုင္တို႔ကို ေနရာတက် ခင္းက်င္း ထားပါသည္။ ေက်ာင္းသူေက်ာင္းသားမ်ား စာဖတ္၀ါသနာ ပါၾကပါသည္။ ကၽြန္မတို႔သည္ အားလပ္ခ်ိန္တိုင္း စာၾကည့္တိုက္သို႔ သြားေရာက္၍ ဖတ္႐ႈၾကပါသည္။ ဥပုသ္သည္မ်ားႏွင့္ ကာလသားမ်ား အပ်ိဳေလးမ်ားလည္း စာလာဖတ္ၾကပါသည္။ စာၾကည့္တိုက္မႈအျဖစ္ ဆရာႀကီး ဦးေအာင္မင္းက ေဆာင္ရြက္ပါသည္။ ေက်ာင္းသူေက်ာင္းသားတို႔က ဆရာႀကီးကို ကူညီၾကပါသည္။ စာအုပ္ လွဴဒါန္းေသာသူ အမည္ကို စာအုပ္ေပၚတြင္ ေရးထိုးထားေသာေၾကာင့္ လွဴဒါန္းေသာ သူမ်ားက ၀မ္းသာၾကည္ႏူးၾကပါသည္။ ေက်ာင္းစာၾကည့္တိုက္ ရွိျခင္းအားျဖင့္ ကၽြန္မတို႔ အသိအလိမၼာ တိုးပြားပါသည္။ ထို႔ျပင္ ဗဟုသုတ ရရွိ၍ ေက်ာင္းသင္ခန္းစာတို႔ကိုလည္း အေထာက္အကူ ျပဳပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-33367203343115974502011-04-11T23:58:00.000-07:002011-04-23T03:12:26.045-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b>မိဘေက်းဇူး ျမင့္မိုရ္ဦး</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ေက်ာ္ဖုန္းႏိုင္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ကၽြန္ေတာ္တို႔ မိဘမ်ားသည္ ငယ္စဥ္ကတည္းက ကၽြန္ေတာ္တို႔ကို ႏို႔ခ်ိဳတိုက္ေကၽြး၍ ေမြးျမဴခဲ့ပါသည္။ မိဘတို႔၏ ေက်းဇူးသည္ ျမင့္မိုရ္ေတာင္မက ႀကီးမားပါသည္။ မိဘမ်ားက သားသမီးေတြ ေပၚမွာထားတဲ့ ေမတၱာတရားဟာ တုႏိုင္းစရာ မရွိပါ။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ျမတ္စြာဘုရား ကိုယ္ေတာ္တိုင္ မိဘေက်းဇူးကို ျပန္ဆပ္ခဲ့ရာ ႏို႔တစ္လုံးဖိုးသာ ေက်ခဲ့ဟု ၾကားဘူးပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ အရြယ္ေရာက္လာေသာအခါ မိဘမ်ားက ေက်ာင္းထားေပးပါသည္။ မိဘမ်ားသည္ ကၽြန္ေတာ္တို႔ လူရာ၀င္ဖို႔ စားဖို႔ေသာက္ဖို႔ရာ အတြက္ ေန႔စဥ္ မရပ္မနားပဲ အလုပ္ေတြ လုပ္ၾကရပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔အတြက္ မနက္စာ ေန႔လည္စာ ညေနစာမ်ားကို စားေသာက္ႏိုင္ရန္ မိဘမ်ားသည္ ေန႔စဥ္ေန႔တိုင္း ေခၽြးဒီးဒီးနဲ႔ တစ္ေန႔လုံး ေနရပါသည္။ မိဘမ်ား၏ မ်က္ႏွာကို ၾကည့္ရင္း သနားမိပါသည္။ မိဘသည္ သားသမီးမ်ား မဟုတ္တာ မလုပ္မိေအာင္ ပဲ့ျပင္ ဆုံးမပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔သည္ မိဘမ်ား ဆုံးမသည္ကို ျငင္းဆန္ခဲ့၍ မိဘမ်ားက ကၽြန္ေတာ္တို႔ကို တခါတေလ စိတ္ေကာက္တတ္ပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ထိုသို႔ ႀကီးမားလွေသာ မိဘေက်းဇူးကို ကၽြန္ေတာ္တို႔ ျပန္ဆပ္ရမည္ ျဖစ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔သည္ မိဘေက်းဇူးကို ျပန္ဆပ္လိုေသာေၾကာင့္ ေက်ာင္းမွာ ပညာသင္၍ ပညာတတ္ႀကီးေတြျဖစ္ေအာင္ ႀကိဳးစားရပါမည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: large;"><b><br />
</b></span><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span><br />
<br />
<span style="font-size: large;"><b>မိဘေက်းဇူး</b></span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ေဇာ္ထက္ေအာင္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">မိဘမ်ား၏ ေက်းဇူးသည္ ျမင့္မိုရ္ေတာင္မက ႀကီးမားလွပါသည္။ ျမတ္စြာဘုရားေတာင္မွ သူ၏ မိဘမ်ားကို ႏို႔တစ္လံုးဖိုးသာ ေက်းဇူးဆပ္ႏိုင္ခဲ့သည္ဟု သိရပါသည္။ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္လွ်င္ ဆပ္လို႔ မကုန္ႏိုင္ပါ။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို ခ်စ္ပါသည္။ ကၽြန္ေတာ္တို႔ကို ငယ္စဥ္ေတာင္ေက်း ကေလးဘ၀က ျပဳစု ေကၽြးေမြး ေစာင့္ေရွာက္ခဲ့ပါသည္။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို လူတစ္လုံး သူတစ္လုံးျဖစ္ေအာင္ ေကၽြးေမြး ေစာင့္ေရွာက္ခဲ့ပါသည္။ ဘယ္မိဘမွ သားသမီးကို မခ်စ္တဲ့မိဘ မရွိပါဘူး။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို မေကာင္းတာ မလုပ္ေအာင္ ဆံုးမပါသည္။ ထိုသို႔ ဆံုးမလို႔လည္း ကၽြန္ေတာ္တို႔သည္ သိတတ္တဲ့ အရြယ္ထိ ေရာက္လာပါသည္။ မိဘစကားကို နားမေထာင္သူသည္ လူမိုက္ျဖစ္ပါသည္။ မိဘစကားကို နားေထာင္သူသည္ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္ေနသည္။ ဒါေၾကာင့္ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္ၾကရပါမည္။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<b><span style="font-size: large;">မိဘေက်းဇူး</span></b></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">ေမာင္ေ၀ဇင္ေအာင္</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို ခ်စ္ပါသည္။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို ငယ္ငယ္ကတည္းက ျပဳစု ေကၽြးေမြး ေစာင့္ေရွာက္ခဲ့ပါသည္။ ဘယ္မိဘမွ သားသမီး မခ်စ္တဲ့မိဘ မရွိပါဘူး။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို လူတစ္လုံးသူတစ္လုံး ျဖစ္ေအာင္ ေကၽြးေမြးေစာင့္ေရွာက္ပါသည္။ မိဘမ်ားသည္ သားသမီးမ်ားကို မေကာင္းေသာဟာမ်ားကို မလုပ္ေအာင္ ဆုံးမပါသည္။ မိဘစကားကို နားေထာင္မွ လိမၼာပါသည္။ မိဘကို ျပန္ေျပာလွ်င္ ဆဲဆိုလွ်င္ အျပစ္ႀကီးလွပါသည္။ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္လွ်င္ ဆပ္လို႔ မကုန္ႏိုင္ပါ။ သို႔ေသာ္ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္ၾကရပါမည္။ ထို႔ေၾကာင့္ မိဘေက်းဇူးကို ဆပ္ၾကပါ။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<b><span style="font-size: large;">အေမ့ေက်းဇူး</span></b></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မရီရီႏွင္း</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;"><br />
</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို ကိုးလလြယ္ ဆယ္လဖြား အသက္ကို ပဓာနမထားဘဲ ေမြးဖြားေပးပါသည္။ အေမသည္ ငယ္စဥ္ကတည္းက သားသမီးမ်ားကို ႏို႔ခ်ိဳတိုက္ေကၽြး ပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို ေႏြးေႏြးေထြးေထြး သိပ္ပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ား သြားမေပါက္ခင္ ထမင္း၀ါးခြံ႕ ပါသည္။ ျခင္မကိုက္ေအာင္ ျခင္ေထာင္ေထာင္ေပးပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို ေရခ်ိဳးေပးပါသည္။ ေရးခ်ိဳးၿပီးလွ်င္ သနပ္ခါး လိမ္းေပးပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို ေက်ာင္းထားေပးပါသည္။ ေက်ာင္းသြားလွ်င္ မုန္႔၀ယ္ေပးပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို စာတတ္ေစခ်င္တယ္။ ဆရာ၀န္ ဆရာမ ျဖစ္ေစခ်င္တယ္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို လိမၼာေအာင္ အၿမဲ သြန္သင္ဆံုးမပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို အ၀တ္အစား ဆင္ေပးပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို အလြန္ခ်စ္ပါသည္။ သားသမီးမ်ားကလည္း အေမ့ေမတၱာကို ျပန္ခ်စ္ပါသည္။ အေမသည္ သားသမီးမ်ားကို အိပ္တိုင္း တရားစာ ခ်ေပးပါသည္။ လိမၼာေသာ သားသမီးမ်ားသည္ အေမကို ရွိခိုးအိပ္ပါသည္။ ကၽြန္မသည္ အေမေျပာျပေသာ ပုံျပင္ကို နာေထာင္ရင္း အိပ္ေပ်ာ္သြားပါသည္။ အေမသည္ လူသာအိုသည္ အေမ့ေမတၱာ အိုသည္ မရွိပါ။ အေမရွိခင္ အေမ့ေက်းဇူးကို ဆပ္သင့္ပါသည္။ အေမေသမွ ေနာင္တႏွင့္အတူ မငိုသင့္ပါ။</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><br />
<span style="font-size: small;">---------------------------------------------------------------------</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-22420599018004984152011-04-11T23:56:00.000-07:002011-04-23T03:12:10.649-07:00၂၀၀၆ စာစီစာကံုး (စတုတၳတန္း)<div style="color: black; text-align: center;"><b><span style="font-size: large;">ဆရာ့ေက်းဇူး</span></b></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">မမိုးေဌး</span></div><div style="color: black; text-align: center;"><span style="font-size: small;">စတုတၳတန္း၊ Yin Ye Monastic School</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><br />
</div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ဆရာမ်ားသည္ အနေႏၲာအနႏၲ ငါးပါးတြင္ တစ္ပါးအပါအ၀င္ ျဖစ္ပါသည္။ ဆရာမ်ား၏ ေက်းဇူးသည္ ရွစ္ေသာင္းေလးေထာင္ အျမင့္ေဆာင္သည့္ ျမင့္မိုရ္ေတာင္ထက္ပင္ ႀကီးျမတ္လွပါသည္။ ဆရာမ်ားသည္ တပည့္မ်ားကို လမ္းေၾကာင္းေပးပါသည္။ ဆရာမရွိဘဲ တတ္သည့္တပည့္ လူ႔ျပည္မွာ မရွိပါ။ ဆရာမ်ားသည္ တပည့္မ်ားကို လိမၼာေအာင္ သြန္သင္ ေပးပါသည္။ ပညာအမ်ိဳးမ်ိဳး သင္ေပးပါသည္။ စာကို လိုခ်င္စိတ္ရွိေအာင္ သင္ၾကားေပးပါသည္။ ဘာသာေရးသိေအာင္ ဘုရားရွိခိုးမ်ား သင္ေပးပါသည္။ မဂၤလာကဗ်ာမ်ားလည္း သင္ေပးပါသည္။ ဆရာသည္ ေတာ္ေသာ ေက်ာင္းသား ေက်ာင္းသူမ်ားကို ထိုက္တန္ေသာဆုမ်ား ေပးပါသည္။</span></div><div style="color: black; text-align: justify;"><span style="font-size: small;">ဆရာမ်ား၏ ႀကီးမားေသာ ေက်းဇူးကို ႀကိဳးႀကိဳးစားစား ဆပ္သင့္ပါသည္။ ဤစာကို ဖတ္ျခင္းျဖင့္ ဆရာမ်ား၏ ေက်းဇူးကို သိရွိၿပီး ဆပ္ခ်င္စိတ္ ေပါက္လာၾကပါလိမ့္မည္။</span></div>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-54959557100549281402011-04-11T23:35:00.000-07:002011-04-13T07:05:52.370-07:00စကားရည္လုပြဲ - “လူႀကီး နဲ႔ လူငယ္”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5MzIyIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5MzIyLTE4MyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDMxNzc7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5MzIyIjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5MzIyLTE4MyI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDMxNzc7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-52664891035901294432011-04-11T22:59:00.000-07:002011-04-13T07:01:13.127-07:00စကားရည္လုပြဲ - “ဘုန္းႀကီး နဲ႔ ကိုရင္”<object height="36" width="470"><param value="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5Mjc1IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5Mjc1LTZkMSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDI4ODU7fQ==&autoplay=default" name="movie"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><param name="wmode" value="transparent"></param><embed wmode="transparent" height="36" width="470" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" src="http://www.divshare.com/flash/audio_embed?data=YTo2OntzOjU6ImFwaUlkIjtzOjE6IjQiO3M6NjoiZmlsZUlkIjtzOjg6IjE0NTU5Mjc1IjtzOjQ6ImNvZGUiO3M6MTI6IjE0NTU5Mjc1LTZkMSI7czo2OiJ1c2VySWQiO3M6NzoiMjEzOTE5MiI7czoxMjoiZXh0ZXJuYWxDYWxsIjtpOjE7czo0OiJ0aW1lIjtpOjEzMDI3MDI4ODU7fQ==&autoplay=default"></embed></object>Unknownnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-6581468595702910975.post-45164358403775595502011-04-11T20:46:00.000-07:002011-04-11T20:54:02.118-07:00ေရတြင္း<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: auto; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihDmbAXus5aq0iqJ9E4fN_W2gPLuZClVgnmRKiAcfy0ODzi8MKkFFcpYYVI2GWU8QYT9CmUXqTN-yOBRwIrujAWA7RwTRhRlnDwzAK9b7KLNAqlNUUNFAWUNe6EQ9yusq1Ar81p7T2Lkxd/s1600/Well+%25281%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihDmbAXus5aq0iqJ9E4fN_W2gPLuZClVgnmRKiAcfy0ODzi8MKkFFcpYYVI2GWU8QYT9CmUXqTN-yOBRwIrujAWA7RwTRhRlnDwzAK9b7KLNAqlNUUNFAWUNe6EQ9yusq1Ar81p7T2Lkxd/s320/Well+%25281%2529.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr style="color: black;"><td class="tr-caption" style="text-align: center;">ေမာင္ေအာင္ၾကည္ေဆြ၊ ဒုတိယတန္း (၂၀၀၇)၊ ရင္းရဲဘ-ကပညာေရးေက်ာင္း</td></tr>
</tbody></table><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: auto; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2T4JCmC1KjU9tVQBiiiB57QJDjh0V0WS7EOtJE0bKe_cdyzaPDKD2-LgvJJyFIXJV6C8mHvH4C8gmVIP-qwrM0hm9W_gFY3rLDuQrXbrbL-8h5l5115fTR0bd4Y2zfs-16GVGqQr-GDbi/s1600/Well+%25282%2529.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi2T4JCmC1KjU9tVQBiiiB57QJDjh0V0WS7EOtJE0bKe_cdyzaPDKD2-LgvJJyFIXJV6C8mHvH4C8gmVIP-qwrM0hm9W_gFY3rLDuQrXbrbL-8h5l5115fTR0bd4Y2zfs-16GVGqQr-GDbi/s320/Well+%25282%2529.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr style="color: black;"><td class="tr-caption" style="text-align: center;">ေမာင္မိုးမင္းထက္၊ ဒုတိယတန္း (၂၀၀၇)၊ ရင္းရဲဘ-ကပညာေရးေက်ာင္း</td></tr>
</tbody></table>Unknownnoreply@blogger.com